Sústredenie Šumava 2013

Kde bolo tam bol, v jeden škaredý a ufúkaný deň sa odvážna partia ovplývajúca pestrosťou veku, pohlavia a kondičnou úrovňou vydala pod ešte odvážnejším vedením Maťa Belása, na dlhú cestu - smer Šumava.
 /FOTOGALÉRIA/ Po piatich hodinách kľučkovania rakúskym a českým pohraničím mohli posádky troch približovadiel spokojne ponaťahovať zdrevenelé telá v cieli cesty - pred penziónom v Horní Planej. Aby sme to ale s tým strečingom nepreháňali, o pár desiatok minút sme už prerezávali stopu na neďalekej lúke, ďalej v lese, potoku, koľajniciach miestnej lokálky, zamrznutej hladiny priehrady – jednoducho vyčerpali sme všetky povrchy v okruhu desiatich kilometrov.... Kto si myslel, že v ten večer padla, bol na veľkom omyle. Ešte dnes si možno obyvatelia, dovtedy pokojnej Horní Planej, rozprávajú nervy drásajúce príhody o poletujúcich svetlách a hlasoch na opustených lúkach nad obcou. Ani nasledujúce ráno sme nezostali nič dlžní svojej povesti a krátko po siedmej, pri rozcvičke už zhlboka dýchali mrazivý juhočeský vzduch. Po výdatných raňajkách a príprave lyží sa nakladala bežkárska výbava, s cieľom pozdraviť opálenú rakúsku šľachtu za hranicami na druhej strane Lipna. Ten nádherný slnečný deň na perfektných stopách sme si užili od najmladšieho po najkrajšiu členku nášho pestrého biketeamu. A to sme ešte netušili, aké tromfy na nás v nasledujúcich dňoch vytiahnu bežkárske stopy na Lipne, Jakubovej Huti a Horskej Kvidle. Slnko, modrá obloha a kilometre upravených stôp boli tým pravým balzamom na vrtkavou zimou utrápené srdce športovca bratislavskej mestskej časti. Ani po večeroch sme nezaľáhali a v rámci regenerácie a rozvoja VVV (Všeobecnej Vlastivednej Vzdelanosi, pozn. autora), pobrázdili nočné ulice Českého Krumlova Prachatíc a Vimperku. Po piatich nádherných dňoch si tak trocha mohol sťažovať akurát tak Mišov zlomený prst – zas ale s prehľadom to bol v ten deň na pár sekúnd najrýchlejší prst v Juhočeskom kraji. Až na túto malú nehodu, sme pod taktovkou trénera Maťa zvládli všetky nástrahy zimnej prírody a dorazili šťastlivo domov – ako obyčajne, pod most La Franconi...