Načítavam...
KAKTUS BIKE TEAM BRATISLAVA
ERROR ERROR ERROR ERROR ERROR ERROR ERROR ERROR ERROR Oldtimer Hollen

XCO Donovaly

20.8.2014 | Reporty

Aby sme sa po zvyšok víkendu nenudili, vydali sme sa teda už v sobotu po skončení sobotného Greenbiku smerom na Donovaly. Hneď ako skončila tombola a vyhlásenie, naskákali sme do áut, biky sme naložili do Fordu z Kaktusbiku (ďakujeme za poskytnutie !!)  a vyše tucet nabudených pretekárov sa vydalo cez bránu Slovenska do Banskej Bystrice. 

Galéria

V Banskej Bystrici sme prenocovali v hoteli Medený Hámor (skoro ako Medené Hámre nad Borinkou, nie?). Ubytovali sme sa na izbách po troch, ja som si dal moju regeneračnú sprchu a večer som príliš nenaťahoval. Predsa len, taký víkend nebudem zbytočne podceňovať. Ako najstarší na izbe som teda zavelil vypnúť telky, zhasnúť a regenerovať. Budík nastavený na 6:45, bez žiadneho rozsiahleho vybaľovania sa.

Ráno sa mi vstávalo ľahko, vzhľadom na zámerný dostatok spánku. Zobudil som zvyšok izby a o siedmej už sme boli na raňajkách. Ja som síce nemusel, lebo som mal štart až o druhej, ale brata s Andrejom Onduškom čakali technické sekcie už o desiatej. Oni sa teda pobrali aj so zvyškom mládeže už okolo ôsmej, my starší aj so zastávkou v Tescu express niekedy po pol desiatej. Zobral som si na seba aj sveter, pretože vonku bolo naozaj čerstvo. Ráno to bola taká zimná anticyklóna, síce čistá obloha, ale zimomriavky na rukách boli na husto. Sem tam sa naskytol ten kráľovský pocit, keď chvíľu nefučí a oprie sa na nás nejaký ten slnečný lúč. Kto by to bol povedal, na augustový deň. V aute nám ale zima samozrejme nebola a na preteku to možno padlo aj vhod. Koniec koncov, plahočiť sa po lúkach v tridsiatich stupňoch tiež nieje veľká výhra. 


Za chvíľu sa ocitáme na Donovaloch, ktoré mám ešte v živej pamäti z dovolenky, na ktorej som tam bol aj bratom pred niekoľkými dňami. Teraz sme tam avšak neprišli za wellnesom a pohodovými výletmi na horákoch. Keď sme po vystúpení z auta a mierne problematického parkovania zbadali zablateného Mikiho, hneď nás napadalo množstvo otázok. Po detailnom výklade trate, na ktorej ešte nepretekal, iba si ju bol prejsť, sme hneď pochopili, že dnes to žiadna sranda nebude. Trať pozostávala v skratke z dvoch blatových "stien",  ktoré sa museli tlačiť, obrovského stupáku, rýchleho zjazdu, dvoch ďaľších, kratších stúpaní, medzi ktorými bola tecnická, kamenistá pasáž, depa a asfaltového dojazdu do cieľa pomedzi penzióny. Pocity z trate boli trochuzmiešané. Nie veľmi technická, ale celkom rýchla trať, no a hlavne extrémne fyzicky náročná. 

Zhruba dve hodiny pred štartom sme sa rozhodli ísť najesť do neďalekého salaša, ktorý mimo iného ideálne spĺňal úlohu wc-iek. Dal som si výborné palacinky (s palacinkami to tak už býva, že?). Čas štartu sa neodvratne blížil a my sme zatiaľ pozorovali pretekárov mladších kategorií, či už z depa, alebo iných častí trate. Podujatie bolo celkom intenzívne medializované, takže okolo trate sa prechádzalo hojné množstvo ľudí. Atmosféra bola tým pádom podľa mňa veľmi fajn, veľa ludí sa zapájalo do energického povzbudzovania. V neposlednom rade aj samotný moderátor, neviem z akého dôvodu, ale pravdepodobne veľmi zaťažený  na jazdu schodami dole. Každý pretekár čo sa hecol a dal také schody, po ktorých ale nemusel ísť bol patrične vychválený. 

schody

Tep môjho srdca sa ale zvyšuje, čo značí že sa blíži štrnásta hodina. Čas ostrého štartu všetkých juniorských a elite kategorií. Ideme sa teda hromadne rozjazdiť, posledný krát skočiť na wc, doplniť flašky s vodou alebo inťákmi a šup na štart. Keď sme sa dostavili, už sa vyvolávali mená. Všetko prebiehalo podľa časového harmonogramu, za čo patrí organizátorom pochvala. Na XC-éčkach to nebýva samozrejmosťou. Čoskoro je odštartované a od začiatku sa idú bomby, v zavádzacom asfaltovom kole na to bol priestor. Hneď na už spomínaných blatových tlačeniach mal balík dokonalú možnosť na to, aby sa poriadne natiahol. Tak sa aj stalo a po skupinkách sa pricházalo do naozaj poriadneho stupáku, ktorý drvivá vačšina pretekárov tlačila. A lýtka pálili poriadne. Svižnou chôdzou v niektorých pasážach nebol problém vyrovnať sa rýchlosti šlapajúcich. Keď sa človek vyškriabal na vrchol, čakala ho obrovská člapkanica, do ktorej neradno oprieť nohu a následne rýchly zjazd. Zjazd bol okorenený o jednu-dve príjemné klopenky a trošku mazľavého povrchového blatka. Hneď po ňom nasledoval ďalší výšľap na Habakuky, našťastie menej prudký a kratší. Ale aj tam sa vedeli červíci v kolenách zobudiť a začať tam robiť bordel. V jednom kole ma v tejto pasáži povzbudzoval idúci človek na elektrobiku. Aká útecha. Potom prišiel na rad šmyklavý a zradný traverzík, ktorý vyústil v kamenistý "hup" dole, kde si bolo treba dať pozor. A aby sme sa nenudili, prichádzalo ďalšie stúpanie, stúpanie k depu. Tam sa už vypľúvala duša, preklínali bicykle a počítala každá otáčka kľukami. Po zdolaní tohto stúpania prišlo vykúpenie v podobe asfaltovéhu úseku, na ktorý som sa v každom kole mimoriadne tešil, napriek tomu, že ako sa už dá predpokladať bol viac-menej do kopca. Bol tam aj jeden zaujímavý zjazdík po chodníku a naozaj na konci už finálny zjazdík, ktorý som si mohol dať buď po už spomínaných schodoch, alebo alternatívnym zjazdom popri schodoch. Ja som sa na schody nedal nahovoriť a podľa mňa to bolo po nich pomalšie. Potom prišli už len finálne zákruty a finiš. 


Nezajazdil som dobrý výsledok, ale bol som celkom spokojný, že som absolvoval obi dva víkendové preteky živý a zdravý ako aj zvyšok nášho tímu. Predsalen, preteky sú najlepším tréningom. V cieli bola k dispozícií jedna hadica, na ktorú si bolo treba chvíľu postáť. Po umyti bikov sme sa naložili do áut a v neposlednom rade absolvovali vyhlasovanie, v ktorom celkom často figurovali Poliaci a Poľky. Na záver sme bez zbytočného zdržovania sa zdvihli kotvy a opustili Donovaly.

/

Bol to prvý rok donovalského xc-éčka, ktorého organizácia bola dobre zvládnutá, ajkeď nad zvolenou traťou nejeden s údivom ohrnul nosom. Víťazom elite kategórie sa po súboji s Martinom Haringom stal Michal Lami, za naozaj príjemnej diváckej kulisy. Donovaly sú turisticky rušným miestom, kde podľa mňa vôbec nieje od veci usporiadať XC preteky. Veď to človek nevidí každý deň, tak sa príde aspoň na chvíľu pozrieť. Výber trate bol možno kontroverzný, netradičný, ale aspoň sme si dobre zamakali :)

Rasťo Hronský

Umiestnenia:

3. miesto Martin Belás
3. miesto Tomáš Sivok