Načítavam...
FENIX BIKE TEAM BRATISLAVA
Fenix Bike Cube Oldtimer Hollen Julbo BSK Karlova Ves

Svätojurský MTB maratón

22.4.2013 | Reporty

Tretí apríloví víkend sa konalo prvé kolo Slovak XCM Tour 2013 (séria MTB pretekov, ktoré nahradili bývalú CMS sériu) a prvé kolo Župného pohára na bicykli deťom 2013 (séria pretekov v Bratislavskom kraji) pod dobre známym názvom KAKTUS BIKE Svätojurský MTB maratón. 

Zaprezentovať  sa dalo už v piatok od 16:00 do 21:00hod. Bolo dobré využiť tento variant, lebo si v kľude vybavíte akreditáciu a na druhý deň idete na štart s čistou hlavou J Ja som prišiel na prezentáciu pred 16-tou, doma som nemal čo robiť a kamarát Milan bol v Juri. Zaplatené som mal vopred, takže obsah štartovného balíka bol kompletný; číslo, čip, tričko, biker, gel, uterák a propagačný materiál. Veci som hodil k Milanovi a išiel som si pozrieť časť trate. Počasie bolo také všelijaké, chvíľami som mal pocit, že bude pršať, tiež nebolo najteplejšie. Našťastie sa však žiaden dážď nekonal. Zhodnotil som, že trať je suchá, teda až na pár brodov, ktoré sa nedali obchádzať, takže mi bolo jasné, že na preteku sa všetci zasviníme.

Na druhý deň som prišiel zasa s Milanom, prišli sme trošku skôr, chcel som stihnúť pozrieť štart na dlhú trať, mal som tam viacero známych. O 9:00 odštartovali, najväčší rival v mužoch tam bol jednoznačne Milan Barenyi, ktorý suverene vyhral nad Lechom Keweckim a Jaroslavom Buchtíkom. V ženách tam bola viac-menej  jasnou víťazkou domáca Zuzana Juhásová. Títo pretekári štartovali na 2 okruhy po Malých Karpatoch, celkovo sa na štart dlhej trasy postavilo presne 100 odvážlivcov

Po štarte dlhej trate nasledoval štart strednej trasy. Tu sa po prvý krát štartovalo na 2 vlny. Prvá vlna štartovala o 10:00, toto bola vlna viac-menej dupačov, ktorí sa bili o pozície na bedni. Veľké zastúpenie pretekárov mal tím CK Svätý Jur a KAKTUS BIKE – team Bratislava, kde sa 6 pretekárov umiestnilo v elitnej desiatke a taktiež víťazom sa stal Martin Škopek (KAKTUS BIKE – team Bratislava) pred Dominikom Turanom a (CK OUTSITERZ NOVATEC BRATISLAVA) a Tomášom Kubekom  (KAKTUS BIKE – team Bratislava).

O 10:10 bol štart druhej vlny, tu zajazdil veľmi dobre jeden maďar Gábor Soltéz, ktorý sa dostal na veľmi slušné 7 miesto, z druhej vlny je to naozaj obdivuhodné J

            10:30 štartovala najkratšia trať na 25km, kde boli zväčša bikeri, ktorí začínajú pretekať, alebo bikeri, ktorí si musia dokázať svoju silu tam, kde nie je konkurencia.

Ja som štartoval na 44km v prvej vlne. Celkovo sa mi šlo veľmi dobre, hneď od štartu som zatiahol za správny povraz a keďže som si úvodné stúpanie prešiel deň vopred, presne som vedel, kde ako treba ísť. Na výjazde z námestia som šiel prvý (preto tam nemám fotku :D) Hore vinicami pekne vpredu, no cítil som, že chalani ma obehnú, ale pocit to bol perfektný. Obehli ma až hore pri nájazde do lesa, ja som mal vcelku dosť, trošku som si potreboval vydýchnuť, ale držal som prvých, potom som spravil jednu chybu v stope a mal som dieru 20m. Chalanov som nevedel dobehnúť, pri výjazde na asfaltové stúpanie (stúpanie, ktoré sa pôjde aj na Svätojurskom Blesku) som mal stratu niečo cez 20s. Hoci som sa na asfaltke rozbehol a mal som pocit, že ich dobieham, v skutočnosti som šiel tak rýchlo ako oni a dobehnúť ich bolo temer nemožné. Našťastie za mnou nikoho nebolo vidieť, takže som šiel v kľude a šiel som 6-ty. Psychicky som sa cítil dobre, lebo trať som si užíval, zjazdy na 29er sú úplne o niečom inom ako na bežnom biku, dá sa viacej „hrať“ a menšie riziko defektu tiež privítate. Niekde na 8-mom km ma došiel Braňo Kacina, ani som nepostrehol, kedy sa dorútil, ale šiel rýchlejšie, ako ja, tak som ho chytil a bolo fajn. Hneď som si ho prečítal a zistil som, že v zjazdoch je pomalší, ako ja. V kopcoch šiel niekde lepšie, niekde horšie. Ušiel mi v stúpaní pred občerstvovačkou, kde fúkal silný protivietor a Braňo tam zobral ľavú stopu a ja pravú, by ste neverili, ale naozaj tento detail nás rozdelil. Ja som mal celkom dosť. Braňo sa rýchlo vzďaľoval a ja som za sebou videl Adama Szaba a Martina Belása (obaja  KAKTUS BIKE – team Bratislava) Stále však šli za mnou, nedobehli ma. Na občerstvovačke som zobral vodu a oblial sa, bolo mi hrozne teplo. Zjazd dole bol fajn, schladil som sa, nabral sily a pripravoval som sa na serpentínový kopec. Tesne pod ním ma tí dvaja dobehli, ale ja som s tým počítal, chcel som im utiecť v tomto stúpaní a to sa podarilo, zaradil som si ťažší prevod a držal otáčky, videl som, že Braňo sa približuje a Maťo s Adamom vzďaľujú. Hore na kopci som mal menšiu stratu na pretekára predo mnou, ako za mnou. Chlapík mi ešte kričal, že strata na prvého 3 minúty, to ma potešilo, lebo to bolo v norme a prišlo mi to celkom málo J

Došiel zjazd, ktorý sa postupne približoval k Somárovi, tento zjazd pozná veľa bikerov, ja som si single parádne užíval, zase som odskočil Adamovi (Maťo Belás sa už stratil vzadu) a priblížil som sa k Braňovi Kacinovi, už som ho videl na rovinkách, podstate som ho mal stále pred sebou. Došiel brod, ktorý tiež všetci dobre poznajú nemal som chuť sa špiniť, tak som zastavil a prebehol po drevách na ľavej strane. Nebolo čo riešiť, Braňo tam dosť spomalil a voda bola až po náboje. Stúpanie hore, už som ho skoro mal, už bol len na 50metrov. Prišlo 3km dlhé asfaltové stúpanie. Z toho som mal najväčšie obavy, keďže nejazdím cestu, bál som sa, že „vykapem“ avšak nebolo to také zlé, išiel som tak, ako som chcel, ale bol som rád, keď som znovu vošiel do lesa J Pomaly prišli single pred Bielym Krížom tu bolo naozaj veľa vody a veľké a hlboké kaluže, do jednej som to zapichol a musel som zosadnúť z biku, skoro som sa utopil, koľko tam bolo vody :-D Už som mal mokro doslova všade. Tak sme sa prebrodili posledných 500metrov pred asfaltkou, na Bielom Kríži, kde bola druhá občerstvovačka, nič som nebral. Nasledoval dlhší zjazd nad Svätý Jur, išiel som ho naplno bez ohľadu na defekt. Sále som bol 6-ty, mal som chuť pretekať. Kamene sa dali krásne skákať, voda z tretier sa pomaly strácala. Naraz prudké stúpanie hore, skoro som ho nevyšiel, mal som dosť, síce krátke stúpanie no nohy stuhly poriadne a Adam ma pomaly dobiehal, Braňo sa strácal predomnou. Hore kúsok rovinky, pravá zákruta, ľavá a zjazd dole...  Prišlo posledné stúpanie nad Svätým Jurom, tu som mal fakt dosť, už som nevládal, Adam ma konečne dobehol a predbehol, ja som mal fakt dosť, išiel som svoje tempo. Myslím si, že tento kopec dorazil viacero pretekárov. Keď som bol hore, bol som rád, že už iba zjazd, snažil som sa ho užiť, lebo je naozaj pekný, pomedzi vinice, len bolo treba dávať pozor na šmykľavý štrk a zradné ostré zákruty. Tu sme sa motali s pretekármi z krátkej trate. Podjazd popod cestu a železnicu a posledná dlhá hrádza do cieľa. Spestrenie prišlo až keď sme prechádzali cez železničnú stanicu Svätý Jur, samozrejme len zozadu. A hurá na štadión posledný polkruh na štadióne a cieľ.

            Cítil som, že som šiel naplno, čas v cieli som mal 1:52:06, nebolo to lepšie, ako minulý rok, ale nedalo sa porovnávať, trať bola celkovo pomalšia.

Slečny v cieli mi dali Birela, bagetu a fľašku s vodou od firmy Jana. Keď som dostal bagetu, tušil som, že teplé jedlo si budem musieť kúpiť, bohužiaľ aj tak bolo. Nadával som však na debilný systém, kde som si najprv musel vyčkať jeden rad na kúpenie lístku a potom druhý na vydanie stravy, podľa mňa by to bolo do budúcna dobré zmeniť.

Hurá na Wapky, skoro nikoho tam nebolo, wapiek bolo myslím 8, čiže aj neskôr pri príjazde ostatných pretekárov sa nemuselo čakať večnosť, i keď 660bikerov už je naozaj slušné číslo ;)

Zase, ako v Partizánskom som sa išiel pokúsiť vyhrať hodinky Festina v súťaži Festina Tour. Dokonca som zajazdil doteraz najrýchlejší čas 52sekúnd, ale neskôr prišiel Jakub Vančo a dal 48 a aby to nebolo všetko, Roman Barenyi (moderátor) sa tiež posadil na trenažér zajazdil neskutočných 49s. Viacerí sme neveriacky pozerali, že čo sa to deje. Ja som bol teda zase sklamaný, ale čo už, nabudúce! :D

Čas na vyhlasovanie výsledkov som strávil “maratónsky” porozprával som sa z veľa ľuďmi, čo som dlhší čas nevidel.

Prekvapila ma svadba, teda svadobný obrad, ktorý sa konal priamo v priestore štart/cieľa. Brali sa už teraz manželia Chrapovci z miestneho cyklistického oddielu, ktorý je organizátorom Svätojurského MTB maratónu, CK Svätý Jur. Mne sa to páčilo, je to netradičné a som za takéto zmeny. Tiež sa mi páčilo, ako tam bol CK Svätý Jur nastúpený v dresoch, naozaj prst hore za nápad a aj odvahu J
Niečo po 16-tej už bol čas na záverečný ceremoniál. Vyhlásili sa všetky kategórie, či kategórie maratónu, alebo kategórie Slovenského pohára. A potom tombola, kde hlavnou cenou bol bicykel značky Specialized, ktorú venovala firma KAKTUSBIKE.

            Počasie vyšlo tak, ako malo, bolo teplo, blato bolo iba lokálne, podstate sa prášilo a za posledné 4 roky to bol jeden z najsuchších Jurských maratónov. Organizácia znovu nesklamala a taká tradícia, v akej sa maratón robí snáď vydrží ešte dlhé roky.

O rok zase Dovidenia.