Načítavam...
KAKTUS BIKE TEAM BRATISLAVA
ERROR ERROR ERROR ERROR ERROR ERROR ERROR ERROR ERROR Oldtimer Hollen

Slovak Paradise

8.9.2012 | Reporty

Tento víkend sa konalo v Hrabušiciach dvanáste kolo cyklomaratónskej MTB série s názvom Davorin XCM Slovak Paradise - Hrabušice. Naša výprava (tomas11, nomad a ja) sme išli už v piatok, keďže z Bratislavy to nie je zrovna najbližšie a navyše nomada sme brali v Hronskom Beňadiku. Cesta prebehla vcelku rýchlo, dokonca sme si spravili „výlet“ keď sme nešli klasicky cez Donovaly, ale cez východnejší horský priechod cesty 72 – cez Čertovicu (Podbrezová – Liptovský Hrádok). Naskytli sa nádherné panorámy, skoro ako v Alpách .
Do Hrabušíc sme prišli okolo 19:30 tak rýchlo na prezentáciu. Nomad a miso11 platili, ja som povedal, že som reportér, ešte som aj tričko dostal, design ma naozaj potešil V taške sa nachádzali okrem čipu a čísla aj „dôležité veci“ – reklamné prospekty , voľný vstup do Slovenského Raja a nejaký gél. Po vybavení povinností sme sa šli ubytovať do miestneho privátu – kúsok od štartu. Ako sme vykladali biky, zistil som, že moja sedlová objímka nie je kompletná, chýbala skrutka a valcový protikus, do ktorého sa skrutka uťahuje. Keď som to zbadal, nebolo mi všetko jedno, šanca, že to nájdeme bola mizivá, ale aj tak sme prehľadali trávu, auto a tašky no nič sme nenašli. Tak sa rýchlo a spontánne zrodil plán B s názvom „uchytiť sedlovku do rámu“. Pripadalo mi to ako vytvoriť algoritmus pre nejaký program, úloha bola zadaná, a teraz išlo o to, že ako to „napísať“. Najprv sme skúšali skrutky z iných častí biku, no buď boli krátke, alebo široké, potom eskapásku a nakoniec to definitívne zachránil nomad. Použil skrutku, ktorá drží sifón spolu s umývadlom a ako protikus použil maticu, ktorá drží imbusy.Proste geniálne a nomadovi patrí veľká vďaka, inak by asi tento report nevznikol. Zobudili sme sa do slnečného rána, v kľude sme sa naraňajkovali, obliekli a išli na štart. Ako náhle sme boli tesne pred odchodom, začalo sa mračiť a pocitovo bolo ešte chladnejšie, tak na poslednú chvíľu som si zobral teplú bundu, nemal som v pláne mrznúť cestou na štart. Zamierili sme rovno na prezentáciu, nomad si zobral tričko, ktoré mu zabudli dať v piatok. Kým som čakal, začalo dokonca mrholiť chvíľami viac, chvíľami menej. Našťastie o 10-tej (vtedy bol naplánovaný štart dlhej trate) sa počasie umúdrilo a mrholenie ustúpilo. Na dlhú trať sa postavilo zhruba 50 pretekárov, ktorý šli 2x to čo my na strednej. O 10:20 bol štart našej – najpočetnejšej trate na 43km. Zhruba minútu pred štartom vypadla elektrika a slávobrána začala sfukovať, prišlo mi to vcelku vtipné, keď bolo 45s do štartu. Nšťastie všetko dobre dopadlo a po štartovom výstrele sa nemusela brána podliezať. Už ako sa odštartovalo, cítil som, že sa mi nejde vôbec dobre, ako som sa prepracoval dopredu na ôsme miesto, cítil som, že je to dosť zlé, tepák ukazoval iba 180 pulzov/minútu – to je na mňa málo. Hovoril som si, nohy sa rozbehnú, príde zjazd a bude to dobré, no prd makový. Aby som sa vrátil na začiatok prvé stúpanie hneď rozhodlo o tom, kto kam patrí, prvých 6km to bolo široké a rýchle, dalo sa kde obiehať, nebol absolútny problém. Potom prišlo podľa mňa veľmi pekné a technické stúpanie po koreňoch, kameňoch, kde bolo treba často striedať stopu a hlavne meniť rýchlosť, aby sa niektoré pasáže dali vôbec prejsť. Naozaj pekná vsuvka. 10-ty KM hlásil koniec prvého stúpania a začiatok asfaltového klesania. Podaktorí nadávali, že asfaltom dole, no ja som aj minulý rok poznamenal, že takéto asfaltové klesania nie sú až tak od veci, je to zmena a mne osobne sa to páči paradoxne o technické zjazdy núdza nebola Po tomto zjazde sme sa dostali kúsok od štartu/cieľa a teraz došlo to pravé „Rajské“. Po chvíľke mierneho stúpania prišli rebríky a lávky. Snažil som sa bežať a v ľavej ruke som držal bike. Na tretej lávke som už poriadne cítil ľavú ruku, už som sa tešil, kedy konečne nasadnem. Ďalej to pokračovalo asfaltovým stúpaním, po lúke a následným lúčny zjazdom. Teraz začalo podstate druhé tiahle stúpanie ktoré malo 7,5km. Ako som začal stúpať, oproti mne tlačí tomas11, pýtam sa ho, že čo je a on mi povie, že utrhol šalter, no škoda. Tak som teda stúpal, nohy ma boleli. Aj tu bolo treba chvíľami meniť stopy, jednak popadané papeky, jednak blato, alebo šmykľavý traverz. Za sebou som mal stále tretieho juniora, no bolo mi to jedno, keby ma predbehol, nebol by som schopný zrýchliť, bol som rád, že idem. Našťastie som „dostal pomoc“ v podobe „defektového“ Braňa Kacinu akurát sa rozbiehal, tak som ho chytil a záver stúpania som šiel s ním, išiel o dva stupne rýchlejšie, ako ja, tak som sa od tretieho juniora definitívne odpútal. Ovšem Braňo sekol hneď na začiatku zjazdu a zase stál, ja som videl aj kameň, kde sekol – a napadlo ma iba jedno: gramáriť sa neoplatí J Zjazd som som šiel na 100%, išiel som podstate furt na hrane, potreboval som si spraviť náskok, lebo som vedel, že kopcom nie je koniec a mohol by som mať aj problémy s udržaním aktuálnej pozície. Dole som sa pozrel v rýchlosti na profil, tretí kopec nevyzeral až tak zle, dĺžka zhruba 2,2 km, hovorím si, že to už nejako prežijem. Teraz som sa začal tešiť, lebo som vedel, že príde zjazd dolu potokom a po kameňoch, tajne som dúfal, že by som ho mohol zísť. Sen sa však rýchlo rozplynul, jeden úsek bol dosť na hrane, tak som pekne zosadol a tlačil. Poniže som si všimol sestry Juhásové z dlhej, tak som ich pozdravil a pokračoval ďalej. Zjazd pokračoval trávnatým úvozom, terén bol strašne hrboľatý, závidel som tým, čo mali fulla, alebo 29er. Išlo sa podstate stále dole až k cieľu, bola tam ešte jedna lúka, kde by sa zase zišiel full, lebo už som si ruky fakt necítil, vyzeralo to skoro ako na oranisku. Prejazd brodom (to si mohli organizátori odpustiť, zbytočne som bol mokrý) a posledné stúpanie krátkeho charakteru pred cieľom a následný 300 metrový asfaltový zjazd do cieľa. Hneď ako som zastavil, videl som tomasa11, ako telefonuje, neskôr som zistil, že ho milsu spovedal, prečo bol DNF a prečo bol DNF aj Barényi. Barényiho poslali organizátori na ten najkratší okruh. Milsu si rovno vypýtal aj mňa a už som bol aj ja v „spovednici“ povedal som mu, že sa mi šlo zle a reparát po Granč Petrovciach, kde som na 6-tom mieste v prvej vlne chytil defekt a nemal ho ako opraviť, nevyšiel. Išiel som umyť bike, ľudí veľa nebolo, tak to išlo ako po masle. Išli sme sa osprchovať na privát, tak sprchy v areály posúdiť neviem. A hlavne vrátiť skrutku do umývadla, nech domácich nemáme na svedomí Po očiste sme išli späť do areálu, kde sme sa najedli, guláš výborný, pirohy po zistení tiež. Kofola Kofolou nebola ale to mi v zásade nevadí. Spolu sme pozreli stánky, poskúšali elektrické radenie Shimano a mechanické Sram Red. O 16-tej bolo naplánované vyhlasovanie výsledkov, ubehlo veľmi rýchlo, dokonca som si myslel že sa na niektoré kategórie zabudlo. V tombole pripravených 50-cien dávalo nádej na výhru viacerým, ako obvykle, no ako vždy, tí čo dúfajú, že vyhrajú, tak nič Ale niektoré ceny boli zaujímavé, pre zaujímavosť: drez do kuchyne, betón, skrinky na stenu. Potom z tých naozaj dobrých bol napríklad MTB rám Trek 8500, krosový bike CTM, alebo hlavná cena MTB bike Trek. Počasie nakoniec vyšlo na 100% priebeh malo ako v Banskej Bystrici, organizácia za mňa super. Značenie, regulovčíci, jedlo, wapky, všetko fungovalo, nie je čo vytknúť a o rok určite zas, je to jeden z maratónov, ktorý si určite nenechám ujsť.

Tomáš Doubek