Kellys Greenbike Tour 2014
19.8.2014 | Reporty
Školský rok sa nezadržiteľne blíži, dni sa nám začínajú skracovať, bicykle lacnejú. Všetko už naznačuje tomu, že sa blíži jeden z mojich obľúbených maratónov, Greenbike. Organizátori si opäť vybrali ideálny deň na preteky, skoro ráno ešte mierne zimomravé počasie a cez deň príjemná teplota, polooblačno. Presne ako minulý rok. S jedniným rozdielom, že tento rok to bol jeden z dní, keď bolo krajšie ako po iné dni. Tak sme sa tešili na tú istú trať ako minulý rok, no už sa dalo tušiť, že prášiť sa nebude.
Ráno som sa zobudil po dlhom, výdatnom spánku celkom ľahko. Vonku bolo pekne, jasno. Rozhodol som sa dopraviť sa na Železnú Studienku na biku, v rámci rozjazdenia. Keď som prišiel na miesto konania, všetko už samozrejme bežalo v plnom prúde. Hudba bola počuť poriadne, tak isto aj Roman Barényi pri mikrofóne, už tradične. Neviem ako to bolo s parkovaním, keďže som sa dopravil bez auta, ale viem, že poobede keď prišli rodičia bol problém zaparkovať. Nad našimi hlavami už bzučal multikopter s kamerou a kade-tade pobehovala slečna reportérka a natáčajúc rozhovory s bikermi. Jednoducho, masovka ako sa patrí.
Nemusel som sa ponáhlať, celý náš tým hromadne zaprezentoval (mňa na 34ku, kvalitne vyznačenú) tréner Maťo Belás, ako to už býva zvykom. Preto neviem, čo bolo v štartovacej taške, ale veľmi ma netrápilo že som o ňu prišiel. Gel, ktorý by sa mi zišiel, v nej vraj nebol. Doma som zabudol ionťák, takže už som vedel, že to bude o vode. Dostal som svoje číslo s eskapáskam, bol na ňom už rovno aj čip, takže na vidlicu sa nič nemontovalo. Čoskoro odštartovali pretekári na dlhú trať, tak som sa išiel rovno postaviť na štart. Rozjazdený som už bol a vyšlo mi to na prvú radu, bez nutnosti predbiehania sa. Keďže v mojej hlave polhodina na štarte ubehne asi za 5 minúť, čoskoro sa štartovalo. Bez meškania.
Odštartovalo sa v pomerne rýchlom tempe, no v mojom okolí (neviem ako v hĺbke štartového poľa) nevzniká žiadna kolízia. Našťastie, pretože po odštartovaní hneď vzniká lievik kvôli celkom úzkej asfaltke. Pole sa ale rýchlo natiahlo a tak sa do prvého stúpania dostávam v prvej skupine. Čelo preteku si ale pridlho neužívam a na vrchol stúpania zo Železnej som prišiel s kolegom z tímu Marcusom. S ním som odvtedy išiel vlastne celý pretek. Greenbike 34 je rýchla trať a o to zábavnejšia, keď sa na nej parádne šmýka. Blata bolo požehnane, takže porovnávanie časov z minulého roka nebolo podľa mňa veľmi smerodajné. Vo dvojici kilometre ubiehajú celkom rýchlo a zachvíľu sa ocitáme na občerstvovačke, na Bielom Kríži. Pýtam si Ionťák, rýchlo si dám zodva glgy a pálime ďalej. Bolo to asi moje prvé občerstvovanie na občerstvovačke, keďže na nich zásadne nestávam. Tentokrát ale vynútené. Ja si doma miešam hustejší, ale keďže mi ho pekne podali za jazdy, nemôžem frflať. V zjazde niekde v blízkosti Malého Slavína nás dobiehajú zjazdári na čele s Mišom Strakom. Odvtedy az do ciela sme išli sexteto z Kaktusu, Marcus Belančík, Michal Straka, Jakub Škopek,Michal Murárik, Miklos Szabo a ja. Musím sa v zjazde trochu hecnúť, lebo sa ide rýchlo, napriek všadeprítomným kalužiam a blatu. To sme s týmito nástrahami ale už celkom zžití. Ani sa nenazdáme a už stúpame na kamzík. Nohy už začínam statočne cítiť, ale držím sa stále hneď za Marcusom a Mišom. Na vrchole sme už trochu roztrhaní, ale na pretekoch sa nečaká a ide sa na posledný zjazd. Ten je dosť náročný, veľmi rýchly a šmykľavý, často aj kamenistý. V jednej zákrute skoro padám, no našťastie iba vypínam tretru a spomalím. Znova nacvakávam a tlak na pedál na rýchlom prevode vyúsťuje v nepríjemný kŕč, čo ale v zjazde nieje najväčší problém. Uteká mi Marcus, s ktorým nevedome bojujem o tretie miesto. Do cieľa prichádzam na štvrtom mieste (v juniorskej kategórií). Marcusovi to ale prajem, ja sa teším z bratovho umiestnenia na detských pretekoch (vyhral také aloe vera vodičky, ktoré mi neuveritelne chutili).
V cieli dostávame, ako to už býva zvykom, bagetu a nejaký ten radler. 190 gramová bageta s dostatkom živočíšnej aj zeleninovej zložky zasýti, dokonca sa na konci rozdávali len tak, kvôli nadbytku. K dispozícií boli myslím štyri sprchy na bicykle, ja som na umývanie čakal iba krátku chvíľu. Celkom svižne prebehli detské preteky a ich vyhlasovanie. Milo ma prekvapilo, že deti vyhlasovali už asi o jednej. Nechýbal ani cyklotrialista preskakujúci naskladané deti na zemi (na to sa radšej nepozerám), ani hrajúca kapela(ly?).
Celkovo hodnotím podujatie veľmi pozitívne. Organizácia na 1, žiadne čakanie do zblbnutia. Na greenbiku to tak ale už býva a rád sa na tento pretek vrátim aj o rok :)
Rasťo Hronský
Umiestnenia:
1. miesto Miklos Szabo (kadet)
3. miesto Andrej Onduško (kadet)
2. miesto Ľubomír Murárik (junior)
3. miesto Marcus Belančík (junior)
3. miesto Tomáš Hronský (starší žiak)
