Načítavam...
KAKTUS BIKE TEAM BRATISLAVA
ERROR ERROR ERROR ERROR ERROR ERROR ERROR ERROR ERROR Oldtimer Hollen

eBIKE KUPA 2013 - SLOVENSKÉ ĎARMOTY

15.4.2013 | Reporty

Po pokazenom včerajšku, som si chcel zlepšiť náladu. Keď som sa ráno zobudil, cítil som sa veľmi dobre, trošku som cítil nohy, ale nič vážne, ako hovorím ja, cítil som sa príjemne „rozjazdený“. O 8-mej prišiel pre mňa tmax a spoločne sme šli do Ďarmot. Ešte zastávka na jedlo v Tescu na Zlatých. Odtiaľ už rovno do Ďarmot. Prišli sme na miesto okolo 12-tej. S Tomášom sme sa dohodli, že si trať, respektíve časť trate prejdeme pešo, pozrieme sa ako je to s blatom. Podstate bolo temer sucho, keď vezmeme do úvahy, že Ipeľ bol miestami rozvodnený na šírku 800m tak sme mali luxusné podmienky.

Slečny na prezentácii nevedeli po Anglicky, tak sme sa nejako dohodli pomocou pani Bebčákovej. Tmaxovi som vravel, že nedávajme si číslo, lebo na trati sa pretekalo, nemalo zmysel riskovať odobranie čísla. Tak sme dali jedno kolo, cítil som, že nohy idú naozaj solídne. V zjazdoch som sa cítil ako doma. Vedel som, že dnes to bude dobrý pretek. A bol.

Zobrali sme foťak, a išli pofotiť jeden zjazd, ktorý bol pridaný minulý rok ako novinka, naozaj pekný technický zošup. Spravili sme zopár fotiek, pofotili biky. Mali sme zhruba hodinu do štartu, tak sme odložili foťák a išli sa do Maďarska rozjazdiť na zhruba 20minút. 

Štart bol zase na „maďarský“ spôsob. Odštartovali sme 14:59:45, teda 15 sekúnd pred druhou, prečo, to neviem, teda viem :D. To ma zaskočilo, trošku som „zaspal“ štart, ale o nič nešlo, skôr by som povedal, že bola výhoda ísť vzadu, lebo smerom hore to bolo veľmi proti vetru. Podstate som sa stále dral dopredu už na asfaltke som bol ôsmi. Predo mnou bola len skupina Peťa Ježa a Maďarov, asi 20metrov pred nimi bol Bebčák. Prvý singlový úsek a už som bol aj ja v skupine Ježa. Hneď zjazd a ja som stále držal skupinu, treba povedať, že 2 páni z nej odišli a šli po Bebčákovi. Druhé stúpanie sa mi zdalo, že ide skupina Ježa pomaly, tak som si zaradil ťažší prevod a zrýchlil a zrazu som bol celkovo 4-tý (takto som išiel 2 kolá). Mal som tušenie, že v U23 som stále druhý/tretí, ale nebol som si istý. Trať je stále hore/dole, nechce sa mi popisovať každé stúpanie/klesanie, ale spomeniem prvý zjazd.

Išiel som doň štvrtý, nie som stále taký rýchly, ako XC-čkari, ale určite som rýchlejší, ako na 26-tkovom biku. Už nestrácam toľko v zjazdoch, ako kedysi. Akurát ma dobehol Péter Fenyvesi, to som vtedy nevedel, že je to on, tak som sa ho spýtal, či je U23, vravel, že áno. Mne sa šlo dobre, v každom kopci som mu o kúsok odskočil a v zjazde ma došiel. Definitívne som mu odišiel v 3-tom kole v poslednom stúpaní, kde som nechal „hrubú“ a kamaráta nebolo... Až v na záverečných serpentínach okruhu som si uvedomil, že som mu tam ušiel o asi minútu. Podstate odtiaľto som šiel viac menej sám, stále som mal na dohľad Peťa Ježa, ale nemohol som ho dobehnúť, aj keď boli úseky, kde som bol bližšie za ním, stále bol zhruba 20-30s predo mnou. V 4-tom kole v druhom stúpaní som cítil nábehy kŕčov do nohy, nebolo mi všetko jedno, lebo som cítil, že toto tak ľahko nepovolí, bál som sa, že keď ma to „cvakne“ tak skončím. Veľmi som chcel dojazdiť na tej pozícii, čo som bol, bolo to veľmi dobre rozbehnuté. Našťastie som teda zvolil taktiku spomaliť a ísť frekvenčne. V nasledujúcom zjazde som si „oddýchol a ponaťahoval sa“. To bol zjazd pred najťažším, záverečným, stúpaním okruhu. Zaujímavé bolo, že tam som kŕče necítil a pritom to stúpanie bolo omnoho náročnejšie. Zjazd do cieľa, zase serpentíny a prejazd cieľom. Peťa Ježa som stále videl kúsok predo mnou, no povedal som si, že pôjdem tak, aby som došiel, kamaráta U23-kára som za sebou nevidel, tak som šiel v kľude. Stúpania som išiel na 80-85%  zjazdy viac menej na oddych. Došlo „kŕčové stúpanie“ tento krát to bolo zase a už trochu silnejšie, zvažoval som variant tlačenia, ale nechcel som... Vyšiel som teda hore, našťastie som kŕč nechytil, ale už to bolo len kúsok. V zjazde som sa zase ponaťahoval a pripravil na posledné stúpanie, tu zase ako na potvoru žiadne náznaky kŕču, keď som vyšiel hore, povedal som si, že som asi druhý/tretí U23-kár, bol som naozaj šťastný.... Posledný zjazd som si užil, technické pasáže, skočil som si jeden skok.... Serpentíny... Posledná rovina do cieľa a bolo.... Po hodine 46minutách som prešiel cieľom.
Sadol som si na trávu vyzul sa a cítil som ako mi je nanič, bol som dehydrovaný, došla mi voda. Všetko ma bolelo, ruky, nohy, brucho trošku kríže. Počkal som ešte na tmaxa kým príde a šli sme k autu. Stále som však nevedel, koľký som. Rýchlo som sa prezliekol a išiel naspäť na štart, na vyhlasovanie. Keď som zbadal, že Péter Fenyvesi ide na tretie miesto, už som vedel na 100%, že som druhý. A tak bolo.... prvý bol Jožo Bebčák.

ZHODNOTENIE:
Trať v Ďarmotách mi naozaj sedí, je to technicky a fyzicky veľmi náročná trať, počasie bolo ideálne a keď k tomu pridám nový bike, ktorý je o 2 triedy lepší, nebolo o čom. Mne sa šlo veľmi dobre podstate 4kolá som šiel stále naplno cca 90-95%. Posledné ako som spomínal 80-85%. Keď vezmem do úvahy, že som si pretek užil, takto bola krásne strávená nedeľa.

Ako bonus bedňa, s ktorou som nepočítal, je to super reklama pre náš team a bike. Prvý pretek, prvý závod v U23 a druhé miesto = asi najlepší pretek, čo som kedy zajazdil J